O to tragickejšie pôsobí KDH tak od roku 2006, odkedy v mene svojej egoistickej témy výhrady vo svedomí zapríčinili predčasné voľby a možno nie nevyhnutný nástup Fica k moci. Výhrada vo svedomí tak umožnila (až doteraz) nevídanú rozkrádačku v réžií SMERu. Ďalej to už s KDH išlo fakt z kopca (odišli Palko, Mikloško, Lipšic, Procházka). KDH sa zmenilo z lídra ponovembrových zmien na uzavretý bigotno-klerikálny spolok nereflektujúci rýchlo sa meniacu spoločnosť. Po (krátkej) skúsenosti s Radičovej vládou si však predsa len KDH niečo všimlo. Zistili, že im bude pohodlnejšie vládnuť so SMERom ako s názorovo roztrieštenou pravicou. Napriek témam plným morálky, je KDH od volieb v roku 2012 prvé v rade pred SMERáckou posteľou. KDH nevadilo, že ideológovia SMERu, keby vládli v 50tych rokoch minulého storočia, pošliapali by zase ideológiu KDH tak, že by to niektorí reprezentanti KDH nemuseli prežiť. Pochybujem, že by KDH, keby vládlo, atakovalo druhý dôchodkový pilier, prznili zákonník práce, obabrali Čentéša, zaviedli vlaky zadarmo. Nič z tohto, čo by (asi) nerobili, im na SMERe ešte donedávna nevadilo. Ad hoc kolaboráciou so SMERom stierali rozdiel medzi (pseudo) ľavicou a pravicou. Jednoducho si so svojimi 8 percentami pohodlne čakali do marca budúceho roka a čakali na pozvanie do už spomínanej SMERáckej postele (konkrétne k dvom ministerstvám). KDHácki voliči spoluprácu so SMERom už viac-menej akceptovali. Minulý týždeň prišlo kruté prebudenie, Fico ich tesne od postele odkopol a KDH tak nezostane (asi) iné, ako znova reprezentovať pravicu (konzervatívnu) v slovenskej politike. Neviem prečo Fico Figeľa rituálne popravil, ale tým dal opäť zmysel existencií KDH ako súčasti slovenského pravicového spektra. Zrejme to bude znamenať, že sa na vláde po roku 2016 nebudú podieľať. Ale som presvedčený, že pre Slovensko aj pre KDH, chvalabohu.
Ján Buocik